Diabetik a jeho lekár. Mám dcéru s DM1. Občas niečo pre deti s DM1 urobím, občas niečo napíšem. Občas sa zadarí , občas nie... Ak niekto na moju aktivitu zareaguje , som mu vďačný a to rovnako za pochvalu a aj urážku. Najhoršie je , keď nereaguje nikto .. Aj preto si veľmi vážim iniciatívu partie z DiabetikInfo a rozhodol som sa že napíšem niečo do kategórie Blog. Všade sa píše a hovorí, že diabetes sa síce dá liečiť, no zatiaľ sa nedá vyliečiť. Už z tohto je zrejmé, že diabetik má od doby ochorenia ako verného celoživotného partnera, nielen „potvoru“ s názvom diabetes mellitus, ale aj lekára diabetológa. Samotná liečba potom predstavuje súbor medicínskych opatrení a odporučení , no každý lekár nelieči iba diabetes , ale predovšetkým človeka, ktorý ho má. Na ambulancii sa pravidelne odohráva medzi lekárom a pacientom malé divadlo – ich rozhovor predstavuje niečo oveľa viac, ako iba obyčajný rozhovor – je to interakcia , teda jedinečný rozhovor medzi dvoma ľuďmi. Špeciálne v diabetológii sa musí tento rozhovor odohrávať nielen v rovine profesionálnej, ale aj v rovine sociálnej – teda medzi lekárom a pacientom sa odohráva niečo viac, ako uvádzajú tradičné učebnice medicíny. Diabetik už len tým, že vstúpi do ambulancie svojho diabetológa vyjadruje, že sám svoju liečbu nezvládne a že hľadá niekoho, kto by ho prijal, vypočul, pochopil , porozumel mu a že mu poradí a pomôže. Čiže pacient má určitú sociálnu potrebu . Hľadá a prosí o pomoc. Ja na lekárovi, ako si túto prosbu vysvetlí. Či ju chápe ako žiadosť o stanovenie diagnózy a určenie liečby, drvivá väčšina lekárov však chápe rozsah prosby pacienta podstatne širšie. Ak tomu tak nie je , potom nastáva problém. Problém v liečbe, problém následne v rodine, v zamestnaní, v škole. Diabetik , tak ako každý iný pacient očakáva, že v lekárovi nájde človeka, ktorý je ochotný ho vypočuť a že je ochotný vypočuť všetko, čo má pacient na srdci a čo mu chce povedať. Pacient od lekára očakáva, že bude prijatý ako človek, nie iba ako „ďalší prípad“. Každý pacient očakáva od návštevy u lekára, že jeho lekár je odborník a že na svoje problémy dostane pokiaľ možno jasnú odpoveď. Vtedy je spokojný. Ale to nie vždy je možné. A potom je pacient nespokojný... Špeciálne v prípade diabetu , ktoré je zložité chronické ochorenie dochádza v priebehu mnohých rokov liečenia k zhoršeniu zdravotného stavu, často i ku komplikáciám , ktoré majú často fatálne následky. Vtedy hrozí vznik negatívnych emócií, pacient má logicky obavy, úzkosť, sklony k pocitom menejcennosti, k depresii. Pri čítaní predošlých riadkov možno niekoho napadlo – nemáš pravdu – ja chodím k lekárovi iba preto, že potrebujem predpísať inzulíny a prúžky do glukometra. Možno raz, možno občas je to tak - ale diabetes nie je chrípka, alebo nachladnutie. Dobrý lekár to vie, múdry pacient pochopí. A všetkým ostatným prajem aby na to v Novom roku už tiež konečne prišli !