Moje dieťa má diabetes.
Platilo to včera, bude to platiť zajtra i dnes.
Pre niektorých diabetes iba,
„Veď dajte jej len inzulín, čo chýba“
- býva často reakcia okolia,
pritom mnohí ani nevedia, čo hovoria.
Nevedia, že občas sa to tak ľahko zvládnuť nedá,
že diabetes vie byť hotová veda.
Netušia o strážení jedálnička, o našich nociach prebdených,
o dilemách zvládnutých či nevyriešených.
Nevidia, že moje dieťa, hoc je ešte malé,
musí dodržiavať presný režim stále,
nevidia, čo všetko je za tým, čo treba denne urobiť,
aby mohlo rovnako ako jeho kamaráti žiť.
Nechcem pre moje dieťa mimoriadne veci,
len to, aby jeho diagnózu dokázali akceptovať všetci.
Aby vedeli, že tým, čo robíme, sa snažíme predchádzať
zdravotným problémom, ktoré by v budúcnosti mohlo mať.
Veľmi si vážim tých, ktorí pochopenie majú,
pretože nám tým nesmierne pomáhajú.
A také šťastie, aké my v škole máme,
by som úprimne dopriala každému dieťaťu a jeho mame.