Keď si čítam príspevky, tu na blogu, alebo na faceboku, si myslím, že som veľmi neschopná. Všetci  píšete ako diabetes zvládate, ako ho zvládajú vaše deti.  Ja nie, ja ho nezvládam. Moje dieťa má iba tri roky a tri mesiace sa moríme s týmto ochorením. Lekár hovorí, že moje dieťa je rozmaznané, ja sa mám prestať báť a začať rozumne reagovať. Môj strach je veľký, malá plače pri podávaní inzulínu, uteká. Všetci na okolo mi hovoria, že to ju prejde, bude lepšie. Písať o glykémiách je úplne zbytočné, lebo sú stále inak a neviem si rady. Manžel ma síce podporuje, ale starostlivosť je úplne na mne, lebo on sa bojí,  že malej ublíži. Stále mi hovorí, poraď sa s inými. Ale vy všetky to zvládate úplne super a ja sa cítim pri vás ako Alica v ríši zázrakov.  Asi píšem nezrozumiteľne, ale aspoň takto si vyventilujem myseľ.