Viem, že poznáte ten pocit, keď si myslíte, že všetko je proti vám. Keď na glukomeri vášho dieťaťa je stále vysoké číslo a vy už neviete čo robiť.
 A dúfam, že poznáte aj ten pocit, keď sa zdôveríte kamarátke, nie preto, že očakávate radu, ale skôr pochopenie. A ona sa snaží pomôcť. To sa stalo aj mne. Soňa mi neposlala množstvo rád, ale básničku. Chcem sa s Vami o ňu podeliť.     

Milý Bože,

prosiť ťa dnes chcem za všetky mamy,
ktoré sa trpezlivo a s láskou o glykémie deťom starajú,
začínajú stále odznova a na oddych ani chvíľu nemajú.

Ty vieš, koľko úsilia je za každým dobrým číslom, ktoré sa na glukomeri ukáže,
že každá z nich aj z nemožného zázrak urobiť dokáže,
že na ich pleciach spočíva dôvera celej rodiny
a ich smútok často vidíš len ty, ty jediný.

Veľakrát zostáva modlitba iba,
keď viera vo vlastné schopnosti chýba.

Povzbuď ich vtedy, aby sa svojej snahy nikdy nevzdali,
pripomeň, že sú to najlepšie, čo ich deti do vienka dostali,
pomôž im nájsť vo vnútri ukrytú odvahu i silu,
premeň ich slzy na požehnanie v pravú chvíľu.

Nech vedia, že sú príkladom pre svoje deti,
ako si poradiť, keď sa zdá, že len iným slnko svieti,
ako zvládnuť to, čo život prinesie.
A tento odkaz si každé dieťa so sebou ponesie.

Autor básne: Soňa Drobová