V týchto dňoch moje dieťa oslavuje 15 rokov, ale tiež oslavujeme 8 rokov s DIA a Celi. Viac ako polovicu svojho života má svoje dve nerozlučné kamarátky, ktoré ju asi nikdy neopustia.

Keď si spomeniem na prvé dni s týmito ochoreniami, tak sa mi neustále vynára iba veľký strach. Mala som neuveriteľný strach o život môjho dieťaťa. Bála som sa ako bude prežívať svoje detstvo, ako sa stotožní so svojimi diagnózami.

Osem rokov ubehlo neuveriteľne rýchlo. Kamarátky mojej dcéry sú u nás stále , veď kam by aj išli, kde by im bolo tak dobre. A čo je najdôležitejšie? Ja viem, že moje dieťa žije svoj vlastný mladý život a vôbec by nemenila.

Tak zahoďme náš strach, ktorý nám zväzuje ruky a dušu a nechajme aby nám život ukázal svoje čaro.