Tak zase tu mame Svetový deň diabetu. Neviem, či ste sa niekedy zamysleli, prečo práve 14 november. V tento deň sa  narodil objaviteľ inzulínu Frederick Grant Banting. Je to tiež deň kedy boli prvýkrát publikované správy o objavení inzulínu. Práve tento deň by si mali všetci viac uvedomiť, že cukrovka ako choroba so svojimi rizikami, príkazmi, zákazmi a obmedzeniami je tu a preto je potrebné naučiť sa s ňou žiť.  Poviete si ako pekne napísané. Ale kto si to má uvedomiť. My čo s diabetom deň čo deň žijeme, alebo tí, čo ani netušia, čo diabetes obnáša. Tak ako každý rok a tento sa bude v médiách hovoriť o diabete. Znovu odznejú ako cukrovka (podotýkam druhého typu) vzniká. Ako sa objedáme, málo hýbeme, nerešpektujeme základné pravidlo príjem a výdaj. Stres si v našich rodinách našiel trvalé miesto. A potom všetko znovu utíchne.

Pre nás, ktorí už vieme o čom je diabetes, toto nestačí. Poznáme problémy a myslíme si, že nemáme moc, silu, prostriedky proti tomu bojovať. Vieme, že je málo kvalitných diabetológov, že naše deti musia skoro ráno vstávať a precestovať pol republiky, aby sa mohli stretnúť so svojim odborníkom. Stále rátame prúžky na meranie glykémie, aby nám vyšli do nasledujúcej kontroly. Stále bojujeme s nevedomosťou niektorých pedagógov. A niekedy aj zdravotných pracovníkov. Stále počujeme, že dieťa diabetik si musí zaslúžiť inzulínovú pumpu a nie je to jeho voľba, ale dobrý skutok niekoho, že ju môže používať .

Nevešajte  hlavu. Ak spoločne budeme verejne poukazovať na nedostatky, ľady sa pohnú. Nám záleží na našich deťoch a to nie len keď má narodeniny Frederick Grant Banting.

Dobrá vec sa rodí ťažko, väčšinou aj dlho. Tak si tento deň povedzme, „Ďakujeme ti Frederick za inzulín, ale už sa musíme posunúť ďalej. Naše deti si to zaslúžia.“

Ľubica Pilková