Školský výlet do Londýna.
Každý poznáme ako sa deti tešia na výlet zo školy. Aj škola, ktorú navštevuje moja dcéra organizujú návštevu Londýna na päť dní. Deti sa tešia už od prvého momentu, keď odznela iba prvá správa o pripravovanej akcii. Tešia sa z viacerých aspektov, nebudú sa učiť, budú so svojimi kamarátmi a na pár dní vypadnú s domu. Nehovoriac o tom, že je to Londýn a niektorí prvý krát poletia lietadlom.
Moja dcéra tiež chce ísť do Londýna aj keď je diabetik a celiatik. Nerozmýšľa nad tým, že by mohlo byť jej ochorenie brzdou pri výlete.
Na facebooku si môžem skoro každý deň prečítať ako niektorí pedagogický pracovníci pristupujú k Dia deťom, keď sa jedná o mimoškolskú aktivitu. Odsúvajú deti mimo, nechcú ich brať na školský výlet, do školy v prírode. Všetci, čo to čítame, píšeme príspevky, rozčuľujeme sa a nechápeme prístup učiteľky. Dokonca Ivan, nájde aj smernicu, kde je jasne napísané, že žiak sa môže zúčastňovať daných aktivít. Nuž, ale to nie je ani o škole, ani o smernici. Viete prečo?
Hanka v pondelok letí do Londýna. Pre istotu som sa skontaktovala s pani učiteľkou, ktorá celý výlet organizuje, aby som si s ňou doladila dcérine stravovanie. Jej odpoveď: Hanke zabaľte iba chleba, ktorý má rada. Cestoviny a iné jej nebaľte, lebo ja som jej už kúpila, keby náhodou vznikol problém.
Tak a už asi viete prečo to nie je v smerniciach. Je to v ľuďoch, v ich prístupe. Naše školstvo môže mať niekoľko úžasných smerníc, ale pokiaľ budú v školách učitelia, ktorí nechcú mať Dia dieťa na výlete, tak použijú tisíc argumentov, ako to nejde. Je dôležité o alibistických učiteľoch písať, tiež je dobré ale písať aj o tých, ktorí v tom nevidia problém a neboja sa zodpovednosti.
Všetkým deťom prajem, aby sa počas školy stretávali iba s učiteľmi, ktorí sa neboja ich diabetu.