Bola som v meste a jednému bezdomovcovi som dala 2 Eura, videla ma staršia pani a hovorí mi,“ Na čo mu to dávate, aj tak si za to kúpi fľašu“. Zaujímavé ako hneď hodnotíme ľudí. Ja neviem na čo ten pán tie peniaze použije. Možno si naozaj kúpi fľašu lacného vína, pozve svojich kamošov na pohárik a budú rozoberať aký je život nespravodlivý. Možno si  kúpi nocľah a teplú polievku. To už je jeho rozhodnutie.  
Ja síce nestojím na ulici a nevypytujem peniaze, ale  tiež som svojim spôsobom stále žobrajúci človek. Vypisujem projekty, oslovujem firmy, aby prispeli na naše aktivity. Prosím ľudí, aby nášmu združeniu venovali 2% zo svojich daní. Možno si tí ľudia tiež hovoria, že si za to kúpim „fľašu“, tak načo by prispievali.
Neviem, kto je väčší žobrák, či ten pán, ktorému som sama od seba dala 2E, alebo ja, ktorá žiadam, prosím, tiež neznámych ľudí  a chcem  peniaze pre naše deti. Nuž,  ale jednu vec viem určite, ten kto nič nedá nemôže ani nič čakať.