Vyjadrenie Lucii Peniazkovej
Adamko bude mať o mesiac druhý rok s diabetom. Za ten čas sme prečítali množstvo článkov a odporúčaní a hľadali sme spôsob ako zistiť čo, kedy, koľko a prečo? Samozrejme že sme si informácie hľadali len sami, ešteže je 21.storočie a máme internet. O senzore sme rozmýšľali asi rok, no nebol k tomu dostatočný impulz. Až keď sa Adamkovi výrazne zhoršilo HbAc sme si povedali že dosť . Bol to v celku problém dostať sa k senzoru rýchlo a bez extrémnych nákladov. Nakoniec prišla ponuka od Ľubky Pilkovej.
Chcem poradiť začínajúcim diabetikom, nečakajte...čím viac a čím rýchlejšie zistíte ako reaguje dieťa na diabetes, tým lepšie mu budete vedieť zjednodušiť život. Meranie 4-5x denne vám ukáže len 5 sekúnd zo dňa, to ostatné si len domýšľate.
Pre Adamka bol senzor s neúplnou inzulínovou pumpou aj skúškou ako si zvykne na svoju „súčasť“ života. Adamko chce pumpu a bolo nám lekárom povedané že nie všetky deti to znášajú dobre, aby sme neboli prekvapený . No neboli sme. Aďo sa tešil. Nemôžeme od dieťaťa čakať zázraky, ani dospeláci nie sú 100% zodpovední a preto drobné neduhy ako zabudnutie pumpy na stolíku nepokladám za katastrofu. Nato sú predsa rodičia.
U Adamka je jeden vážny problém, že absolútne nevníma hypo ani hyperglykémie. Má zmeny správania, ale tie nevie sám od seba identifikovať a v noci ani nehovorím, to spí ako drevo. Vstávanie o 3:00 hodine a kontrola glýčky, načo veď máme senzor čo pípa, takže aj rodičia sa vyspali.
Samotná aplikácia bola na prvýkrát u Pilkovcov bezchybná. Ľubka a Hanka sú výborná dvojka, ktorá pre Adamka vytvorila uvoľnené prostredie. Druhú aplikáciu sme robili sami. Prebehla trochu v strese ale zvládli sme to vďaka Ľubke na telefóne. Do bruška to viac bolí a nemali sme skúsenosti. Nakoniec všetko dopadlo úspešne.
Na glýčky sme nereagovali ničím iným ako stúpa / klesá. Pozorovať dieťa pri zmenách glýčky je veľkým poznaním. U Adamka je to sprevádzané zmenami nálad.
Dúfame že keď si spojíme grafy glykémie, dávky inzulínu a jedlá, budeme zas múdrejší a hlavne Adamkovi zlepšíme život a odpovieme si aspoň čiastočne na otázky čo, kedy a koľko?
No a samozrejme že už teraz rozmýšľame ako ďalej bez senzoru. Keď sme Adamkovi v piatok povedali, že musíme ísť vrátiť senzor s pumpou, tak boli veľmi smutný, ale o to viac presvedčený že ju chce.
Ďakujeme Ľubke za možnosť vyskúšať kontinuálny monitoring.
